Otvorenie ukrajinského neba: 10 mil. sedadiel, 3× viac než Slovensko

⏱13 minút čítania

Ak lietate z Bratislavy, Košíc či Popradu, posledné roky ste si zvykli na lacnejšie lety a nové linky. Časť tohto rastu stojí na niečom, o čom bežná cenovka mlčí – na vojne na Ukrajine, ktorá od februára 2022 vytlačila milióny cestujúcich a desiatky liniek do okolitých krajín vrátane Slovenska. Otázka, ktorú si teraz kladú analytici aj samotné letiská, znie: čo sa stane, keď sa ukrajinské nebo znova otvorí? Odpoveď nie je jednoduché „Slovensko vyhrá“ ani „Slovensko prehrá“ – rozhoduje predovšetkým to, odkiaľ dopravcovia zoberú lietadlá a kam presunú kapacitu, ktorú dnes majú rozmiestnenú v regióne vrátane Bratislavy a Košíc.

Stav k 6. októbru 2026: nebo je stále zatvorené, termín neexistuje

Najprv fakty bez špekulácií. Ukrajinský vzdušný priestor je od 24. februára 2022 úplne uzavretý civilnému letectvu a k dnešnému dňu to platí ďalej. Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) naposledy 24. júla 2026 predĺžila svoj bulletin o konfliktnej zóne (CZIB-2022-01R14) pre všetky ukrajinské letové informačné oblasti – Ľvov, Kyjev, Dnipropetrovsk, Simferopol aj Odesu – a to až do 31. januára 2027. Regulátor teda neplánuje otvorenie neba v najbližších mesiacoch, iba formálne predlžuje zákaz.

Prímerie podpísané nie je. Diplomati pripravujú trojstranné rokovania USA, Ukrajiny a Ruska, o ktorých sa hovorí pre október 2026, no konkrétny dátum ani v čase písania tohto textu nebol dohodnutý a hlavné sporné body – územie a bezpečnostné záruky – zostávajú nevyriešené. Ukrajinská vláda sa napriek tomu pripravuje: 16. marca 2026 podpísal podpredseda vlády Oleksij Kuleba rozhodnutie, ktorým vznikla pracovná skupina pre postupné znovuotvorenie civilného letectva. Podľa ukrajinského úradu pre civilné letectvo by ako prvé malo byť sprístupnené letisko vo Ľvove – najďalej od frontovej línie – a to až vtedy, keď sa riziká znížia na prijateľnú úroveň a zavedú sa dodatočné bezpečnostné opatrenia. Paralelne sa pripravuje aj poistný mechanizmus: keďže väčšina komerčných poisťovní dnes odmieta kryť let nad Ukrajinou, krajina spolu s medzinárodnými partnermi navrhuje viacvrstvový poistný model, ktorý by mal obstáť aj v nestabilných podmienkach a spĺňať európske regulačné štandardy. Záver je preto jednoznačný: toto je analýza scenára „keď“, nie reportáž o hotovej udalosti.

Ryanair a Wizz Air už majú hotové plány – a sú väčšie, než si Slovensko vie predstaviť

Napriek neistote majú obaja najväčší nízkonákladoví dopravcovia v regióne pripravené podrobné plány, ktoré opakovane potvrdzujú už vyše dva roky. Ryanair sľubuje, že do ôsmich týždňov od otvorenia vzdušného priestoru obnoví lety do a z Ukrajiny a v priebehu prvých dvanástich mesiacov ponúkne cez päť miliónov sedadiel na linkách do, z a vnútri krajiny vrátane denných domácich letov medzi Kyjevom, Ľvovom a Odesou. Počíta so 600 letmi týždenne z týchto troch hlavných letísk a s tým, že tam umiestni až 30 nových lietadiel Boeing 737 MAX. K tomu pridáva prísľub investície vyše 3 miliárd dolárov do obnovy ukrajinského letectva.

Wizz Air ide podobnou cestou: podľa výkonného riaditeľa Józsefa Váradiho chce do šiestich týždňov od prímeria spustiť 30 liniek a do šiestich mesiacov ponúkať približne päť miliónov sedadiel ročne z Kyjeva a Ľvova. Do konca prvého roka chce mať v krajine trvalo umiestnené lietadlá a až 60 liniek v predaji, pričom v treťom roku mieri na 150 liniek a 15 miliónov sedadiel ročne. Spoločnosť už rokovala s letiskom Kyjev-Boryspiľ o pripravenosti na rýchly reštart a hovorí o základni až 15 lietadiel priamo na Ukrajine.

Spočítajte si to: len tieto dve spoločnosti plánujú v prvom roku po otvorení ponúknuť dokopy približne 10 miliónov sedadiel na ukrajinských linkách. Pre porovnanie – všetky tri slovenské letiská spolu, teda Bratislava, Košice aj Poprad, odbavili za celý rok 2025 približne 3,38 milióna cestujúcich (Bratislava 2 438 215, Košice 827 798, Poprad 111 658). Kapacita, ktorú Ryanair a Wizz Air sľubujú Ukrajine na samotný štart, je teda zhruba trojnásobok toho, koľko ľudí za rok prešlo všetkými slovenskými letiskami. Aj v rekordnom roku 2026, keď bratislavské letisko očakáva okolo štyroch miliónov cestujúcich, by išlo stále približne o dvojnásobok. To je presne ten druh čísla, ktorý ukazuje, prečo otvorenie ukrajinského neba nie je pre región okrajová správa, ale posun, ktorý pohne celou sieťou dopravcov v strednej Európe – vrátane liniek z Košíc, ktoré práve zažívajú rekordný rast.

Zdroj: plány dopravcov podľa Simple Flying, Travel Weekly, Skift a Travel Tomorrow; výsledky letísk Bratislava, Košice, Poprad-Tatry a Rzeszów-Jasionka; údaje letiska Ľvov za rok 2019.

Odkiaľ vezmú lietadlá? Obaja dopravcovia majú vlastné problémy s kapacitou

Tu nastáva háčik celej úvahy. Sľúbiť kapacitu je jedna vec, mať na ňu lietadlá druhá. Ryanair dlhodobo rátal s tým, že rýchly rast v regióne bude ťahať nová generácia Boeingov 737 MAX 10, ktorých certifikácia sa však opakovane posúvala a prvé kusy má aerolinka dostať až na jar 2027. Koncom septembra 2026 spoločnosť síce uviedla, že ani nový softvérový problém na strane Boeingu by nemal priniesť väčšie meškanie dodávok, no to len potvrdzuje, že plánovač kapacity pracuje s napätým harmonogramom, nie s rezervou lietadiel čakajúcou na presun na Ukrajinu.

Wizz Air je na tom podobne, len z iného dôvodu. Jeho lietadlá Airbus A320neo a A321neo poháňajú motory Pratt & Whitney GTF, ktoré sú celosvetovo postihnuté výrobnou chybou kovového materiálu v diskoch motora a musia predčasne do dielní. Wizz Air mal k 31. decembru 2025 uzemnených 33 lietadiel, počas finančného roka 2026 ich mal mať uzemnených v priemere 30 až 35 a na nulu by sa mal dostať až koncom roka 2027. K tomu spoločnosť výrazne zoškrtala objednávku diaľkových lietadiel Airbus A321XLR a nedávno vykázala stratu 199 miliónov eur. Inými slovami, ani Ryanair, ani Wizz Air dnes nemajú voľné lietadlá „v zálohe“ – kapacita pre Ukrajinu by musela prísť z presunu z existujúcich trhov vrátane strednej Európy.

Práve preto je namieste otázka, či by k tomuto presunu nedošlo aj na úkor liniek z Bratislavy či Košíc, kde oba dopravcovia v posledných rokoch výrazne rástli – čiastočne aj preto, že z Viedne do Bratislavy presunuli kapacitu pre rakúsku leteckú daň. Bratislavské letisko navyše stojí prakticky len na týchto dvoch dopravcoch, čo robí scenár presunu kapacity smerom na Ukrajinu citlivou témou aj pre slovenské plánovanie letísk. Lietadlá sa pritom presúvajú tam, kde prinášajú najvyšší výnos na sedadlo – a znovu otvorený trh so stovkami tisíc ľudí, ktorí roky nemohli letieť priamo domov, môže byť v prvých mesiacoch pre dopravcov mimoriadne výnosný.

Ukrajinskí cestujúci už dnes tvoria časť rastu regionálnych letísk

Druhá časť rovnice sú samotní cestujúci. Od roku 2022 využívajú Ukrajinci letiská v susedných krajinách, pretože vlastné majú zatvorené – a robia to vo veľkom. Najviditeľnejší príklad je poľský Rzeszów-Jasionka, kde je približne každý tretí cestujúci z Ukrajiny; bez ukrajinských cestujúcich by letisko v roku 2023 vôbec neprekročilo hranicu milióna odbavených ľudí a v roku 2025 už zaznamenalo rekordných približne 1,28 milióna cestujúcich. Podobnú úlohu zohráva Krakov, kam Ukrajinci cestujú nielen na tranzit, ale často zostávajú dva až tri dni nakupovať a oddychovať. Do Budapešti zasa premávajú viaceré autobusové spoje priamo zo Zakarpatskej oblasti, napríklad z Užhorodu, s cestou okolo šiestich až ôsmich hodín – ďalšia alternatívna brána, ktorú si ukrajinskí cestujúci zvykli používať namiesto vlastných letísk.

Pri Košiciach presné oficiálne číslo podielu ukrajinských cestujúcich letisko nezverejňuje, no geografia hovorí sama za seba – hranica s Ukrajinou je od terminálu vzdialená necelých sto kilometrov a letisko práve zažíva historický rast: v prvom polroku 2026 odbavilo vyše 461-tisíc cestujúcich, medziročne o 43 % viac. Pri porovnateľnej vzdialenosti a dostupnosti, akú majú Rzeszów či Budapešť, je logické predpokladať, že aj na raste Košíc má ukrajinská klientela podiel – poctivo však treba povedať, že ide o odvodený, nie oficiálne potvrdený údaj. Pri výbere letiska navyše nerozhoduje len vzdialenosť: bližšie letisko automaticky neznamená rýchlejšiu cestu, keďže rozhoduje aj ponuka liniek a cena letenky.

Predvojnová Ukrajina bola veľký trh – a to je dôležitý kontext

Aby sme vedeli, s akým objemom trhu vôbec hovoríme, treba sa pozrieť do roku 2019, posledného plne „mierového“ roka pred pandémiou aj vojnou. Ukrajinské letiská vtedy spolu odbavili približne 24,3 milióna cestujúcich. Kyjevský Boryspiľ niesol takmer dve tretiny tohto objemu s 15 260 281 cestujúcimi, menší kyjevský Žuľany pridal 2 617 900, Ľvov – teda letisko, ktoré má byť prvé na rade pri otváraní – mal pred vojnou rekordných 2 217 400 cestujúcich a Charkov 1 340 800. Tieto čísla ukazujú dve veci naraz: po prvé, že ukrajinský trh je dostatočne veľký na to, aby si dopravcovia dovolili sľubovať miliónové kapacity bez obavy z nedostatku dopytu, a po druhé, že aj v optimistickom scenári pôjde spočiatku len o zlomok predvojnovej siete. Plný návrat ukrajinského letectva na úroveň roku 2019 je tak skôr otázkou rokov než mesiacov, čo zmierňuje aj najčernejšie scenáre o okamžitom vyprázdnení regionálnych letísk.

Zdroj: plány dopravcov podľa Simple Flying, Travel Tomorrow, Skift a Live and Let’s Fly. Ide o scenár, nie o potvrdený harmonogram.

Nie je to len riziko: čo môže Slovensko získať

Téza, že otvorenie ukrajinského neba je pre slovenské letiská skôr riziko spomalenia rastu než automatický zisk, sa síce opiera o reálne čísla, no nie je to celý obraz. Bratislava aj Košice majú šancu samy otvoriť nové linky do Ľvova, Kyjeva či Odesy, keď to bezpečnostná situácia dovolí, a stať sa bránou pre obchodnú aj diaspórnu dopravu medzi Slovenskom a Ukrajinou. Obnova krajiny si navyše vyžiada nákladnú leteckú dopravu aj charterové lety pre zahraničné delegácie, firmy a mimovládne organizácie – segment, v ktorom majú slovenské letiská vďaka geografickej blízkosti prirodzenú výhodu. A netreba zabúdať ani na to, že prímerie podľa súčasných rokovaní nie je na dosah – akékoľvek presuny kapacity smerom na Ukrajinu teda zostávajú zatiaľ len plánmi na papieri, zatiaľ čo Slovensko v auguste 2026 zaznamenalo najvyšší rast letov v celej EÚ vďaka kombinácii dopytu, nových liniek a presunov kapacity, ktoré s Ukrajinou vôbec nesúvisia.

Záver: čo to znamená pre cestujúceho zo Slovenska už dnes

Pre bežného cestujúceho zo Slovenska je praktický záver jednoduchý: na priamy let do Kyjeva alebo Ľvova z Bratislavy, Košíc či Popradu si ešte počkáte, pretože vzdušný priestor je podľa platného bulletinu EASA zatvorený minimálne do januára 2027 a žiadny záväzný dátum prímeria neexistuje. Ak plánujete cestu na Ukrajinu v najbližších mesiacoch, počítajte naďalej s kombináciou letu do Poľska, Maďarska či Rumunska a pozemnej dopravy.

Z pohľadu rozpočtu sa oplatí sledovať aj to, že súčasné nízke ceny leteniek zo Slovenska pravdepodobne nevydržia navždy – a prípadný presun kapacity dopravcov smerom na Ukrajinu môže byť jedným z faktorov, ktoré tento trend v horizonte jedného až troch rokov otočia. Ak teda pri lacnej ponuke z Bratislavy či Košíc váhate s nákupom na budúcu sezónu, rátajte s tým, že po otvorení ukrajinského trhu nemusí byť ponuka liniek taká široká ako dnes. Realistický scenár nie je ani kolaps slovenských letísk, ani automatický boom, ale pomalé, viacročné prerozdeľovanie kapacity, ktoré budú Ryanair a Wizz Air robiť podľa toho, kde zarobia najviac – a to sa dozvieme až vtedy, keď sa nebo nad Ukrajinou naozaj otvorí.

Zdroje

EASA – Conflict Zone Information Bulletin, Airspace of Ukraine, CZIB-2022-01R14 (revízia 24. júla 2026, platnosť do 31. januára 2027). Paddle Your Own Kanoo – After More Than Four Years, Ukraine is Preparing to Reopen its Airspace to Commercial Flights, 18. marca 2026. SME Minúta – Ukrajina uvažuje o čiastočnom obnovení civilnej leteckej dopravy, 2026. Pravda Cestovanie – Otvára sa nebo nad Ukrajinou? Kyjev spúšťa riskantný plán na návrat komerčných lietadiel, 2026. Al Jazeera – US seeks to revive Russia-Ukraine ceasefire talks, 25. septembra 2026. RBC-Ukraine – Zelenskyy’s office announces new round of peace talks for October, 2026. Simple Flying – Ryanair Outlines Ukraine Return Plans For When Airspace Is Reopened, 2026. Travel Weekly UK – Ryanair pledges to invest $3 billion to restart aviation in Ukraine, 2026. Irish Times – Ryanair doesn’t expect big delivery delays on Boeing software issue, 29. septembra 2026. Skift – Wizz Air Maps Major Ukraine Comeback, But Peace Remains Elusive, 5. júna 2025. Travel Tomorrow – Wizz Air aims to resume Ukraine flights within six weeks of ceasefire, 2026. CAPA – Wizz Air confirms plans to re-enter Ukraine, 2026. FlightGlobal – Wizz on track to be over GTF-related aircraft groundings by end of 2027, august 2026. Letisko M. R. Štefánika – tlačová správa o počte cestujúcich za rok 2025, január 2026. The Slovak Spectator – Bratislava Airport expansion, 2026. TASR/Teraz.sk – Letisko Košice hlási rekordný rast, 2026. Letisko Poprad-Tatry – počet cestujúcich za rok 2025. torzeszow.pl – Rekordowy rok Lotniska Rzeszów-Jasionka, ponad 1,28 mln pasażerów w 2025, 2026. WNP.pl – Kluczowe dla Ukrainy lotnisko w Polsce, 2026. Rzeczpospolita – Ukraińcy latają z Krakowa i zwiedzają Kraków, 2026. Údaje ukrajinských letísk za rok 2019 (Boryspiľ, Žuľany, Ľvov, Charkov). JVS Law – Restarting Flights: Ukraine’s Aviation Insurance Facility, 2026. Live and Let’s Fly – Update on Flight Restoration to Ukraine, 2026.