Overené: 28. 8. 2026
7 minút čítania
Ceny leteniek zo Slovenska klesli tento rok medziročne najprudšie spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Kým cestujúci z Belgicka platili za letenky stále viac, zo slovenských letísk sa lietalo lacnejšie než z ktoréhokoľvek iného členského štátu. Nejde o náhodu ani o jednorazovú akciu jednej aerolinky. Za rozdielom stojí súbeh dvoch síl: súboj nízkonákladových dopravcov o to, kde v strednej Európe zaparkujú lietadlá, a rozdielna daňová politika susedných štátov. Oba faktory majú svoju životnosť.
Čísla, ktoré vybočujú z radu
Podľa údajov Eurostatu klesli ceny leteniek na Slovensku medzi aprílom a júnom 2026 medziročne najvýraznejšie spomedzi všetkých 27 členských štátov, a to s výrazným náskokom pred zvyškom rebríčka. V opačnom garde skončilo Belgicko, kde ceny v rovnakom období naopak stúpali najrýchlejšie v celej Únii.
| Mesiac 2026 | Slovensko (medziročne) | Belgicko (medziročne) |
|---|---|---|
| Apríl | −53,0 % | +41,5 % |
| Máj | −48,2 % | +33,8 % |
| Jún | −45,1 % | +28,7 % |
Takýto rozptyl v rámci jedného hospodárskeho priestoru, kde lietadlá voľne prechádzajú medzi krajinami, sa nedá vysvetliť len dopytom po dovolenkách. Muselo sa zmeniť niečo štrukturálne – a zmenilo.
Za nižšími cenami stojí boj o základne
Wizz Air zrušil svoju viedenskú základňu a do 15. marca 2026 stiahol zo Schwechatu všetkých päť lietadiel Airbus A321neo. Prvé dva stroje odišli už koncom októbra 2025, zvyšné tri o necelý polrok neskôr. Kapacitu dopravca presmeroval na Bratislavu a Budapešť.
Podobným smerom sa pohol aj Ryanair. Od zimy 2025/26 do leta 2026 znížil viedenskú flotilu celkovo o päť lietadiel a zrušil viacero trás. Podľa vlastného vyjadrenia bola dôvodom rakúska letecká daň 12 eur na cestujúceho a rastúce poplatky letiska Schwechat. Ide o tvrdenie dopravcu, nie o nezávisle overenú príčinu – Ryanair má zjavný záujem prezentovať dane ako hlavný dôvod svojich obchodných rozhodnutí, hoci do hry vstupuje aj celková ziskovosť jednotlivých trás.
Bratislavské letisko v rovnakom období znížilo poplatky pre nízkonákladových dopravcov. Podľa tlačovej správy asociácie európskych letísk ACI Europe z 30. júla 2026 bola Bratislava v prvom polroku 2026 najrýchlejšie rastúcim stredne veľkým letiskom Európy s medziročným nárastom počtu cestujúcich o 122,7 percenta. Druhé Skopje pridalo 28,6 percenta a tretia Trapani 28,3 percenta – rozdiel oproti zvyšku poľa teda nie je rádovo iný, ale niekoľkonásobný. Bratislava zároveň rástla z relatívne nízkej bázy, čo takto vysoké percento umožňuje.
Viedeň platí účet
Na druhej strane hranice je obraz presne opačný. Letisko vo Viedni po rekordnom roku 2025 s 32,6 milióna odbavených cestujúcich predpokladá pre rok 2026 pokles na približne 30 miliónov, teda zhruba o osem percent. Prevádzkovateľ pristúpil k úspornému programu vrátane zrušenia približne 200 pracovných miest.
Pre cestujúceho zo Slovenska to v praxi znamená viac priamych spojení a nižšie ceny z Bratislavy a sčasti aj Budapešti – práve v čase, keď má Viedeň menej dôvodov súperiť o cestujúcich cenou. Detailnejšie sme sa tomuto obratu venovali v článku o poklese cestujúcich vo Viedni a raste Bratislavy.
Kto neplatí daň, ten zatiaľ vyhráva
Rozdiel v národnej daňovej politike je pri porovnaní krajín markantný. Rakúsko vyberá federálnu leteckú daň 12 eur na cestujúceho. Belgicko od konca júla 2025 zvýšilo daň z odletu (TILEA) na 5 eur pri letoch nad 500 kilometrov, pričom krátke lety pod túto vzdialenosť zaťažuje sadzbou 10 eur. Slovensko nemá žiadnu porovnateľnú národnú leteckú daň.
| Krajina | Daň z odletu na cestujúceho |
|---|---|
| Slovensko | 0 € |
| Belgicko | 5 € (lety nad 500 km), 10 € (kratšie lety) |
| Rakúsko | 12 € |
Pre nízkonákladového dopravcu, ktorý počíta maržu v jednotkách eur na sedadlo, je takýto rozdiel dostatočným dôvodom presunúť lietadlo cez hranicu. Presne to sa v uplynulom roku dialo – a výsledkom sú aj nové linky Wizz Air z Bratislavy do Agadiru, Hurghady a Baku.
Palivo zdražuje všetkým rovnako
Daňová politika nie je jediný pohyblivý faktor. Podľa IATA sa priemerná cena leteckého paliva v roku 2026 pohybuje okolo 152 dolárov za barel, čo je takmer o 70 percent viac než priemerných 90 dolárov v roku 2025. Príčinou je najmä narušenie dodávok cez Perzský záliv – odhadom štvrtina až tretina leteckého paliva spotrebovaného v Európe odtiaľ bežne pochádza. IATA v dôsledku toho znížila prognózu globálneho zisku aerolínií na rok 2026 na 23 miliárd dolárov z pôvodných 41 miliárd, čo je zhruba polovica oproti približne 45 miliardám dosiahnutým v roku 2025. Čistá marža odvetvia klesá z 4,2 na 2,0 percenta.
Tento nárast nákladov zasiahol všetky aerolinky lietajúce z Európy rovnako, bez ohľadu na krajinu odletu. Sám osebe teda nevysvetľuje, prečo ceny klesli práve na Slovensku a stúpli práve v Belgicku – to je vec vnútroeurópskej daňovej a kapacitnej vojny. Vysvetľuje ale, prečo priestor na ďalšie zlacňovanie odteraz existuje čoraz menej. Širšiemu mechanizmu tvorby cien sme sa venovali v texte o tom, prečo letenky zdražujú aj vtedy, keď palivo lacnie.
Prečo lacnota pravdepodobne nevydrží
Aj keby si Slovensko udržalo nulovú leteckú daň, náklady nízkonákladových dopravcov budú v najbližších rokoch rásť pod tlakom celoúnijnej regulácie, ktorá sa netýka jednej krajiny, ale celého trhu naraz.
Letectvo je súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami (EU ETS) od roku 2012 a bezplatné emisné povolenky pre aerolinky postupne zmizli. V roku 2024 dostávali dopravcovia ešte 75 percent povoleniek zadarmo, v roku 2025 polovicu a od roku 2026 si musia v aukcii doplatiť prakticky všetky. Ide o skokovú zmenu, ktorá sa prvýkrát naplno prejaví práve v nákladoch tohto roka.
K tomu sa pridáva samostatná regulácia ReFuelEU Aviation. Tá platí od 1. januára 2025 a prikazuje dodávateľom paliva na každom letisku EÚ vrátane Bratislavy primiešavať rastúci podiel udržateľného leteckého paliva (SAF). Aktuálny povinný podiel sú dve percentá, do roku 2030 stúpne na šesť percent a do roku 2035 na dvadsať percent. Keďže tieto palivá vychádzajú aj niekoľkonásobne drahšie než klasický kerozín, budú tlačiť náklady nahor bez ohľadu na to, akú daňovú politiku si tá-ktorá vláda zvolí. Terajšia slovenská cenová výhoda tak môže byť skôr dočasným oknom než trvalým stavom.
Druhá strana mince
Masívna podpora lacných liniek má aj odvrátenú tvár. Krátke lety, ktoré tvoria jadro biznis modelu nízkonákladových dopravcov, produkujú na osobokilometer výrazne vyššie emisie oxidu uhličitého než vlak alebo autobus, najmä pre vysokú spotrebu paliva pri štarte a stúpaní. Príkladom paradoxu je aj domáca linka Bratislava – Košice, ktorú štát dotuje sumou v miliónových rádoch ročne napriek tomu, že ide o trasu s existujúcou vlakovou aj autobusovou alternatívou. Lacné letenky teda nie sú zadarmo ani v širšom zmysle – ich cenu len platí niekto iný a inokedy.
Čo si z toho zobrať
Pre cestujúceho zo Slovenska je praktický záver jednoduchý. Tento a pravdepodobne aj budúci rok sú z hľadiska cien leteniek nezvyčajne priaznivé, najmä na trasách, kam Wizz Air a Ryanair presunuli kapacitu z Viedne. Nejde však o nový trvalý stav. Kombinácia drahšieho paliva, plného vydražovania emisných povoleniek od roku 2026 a nábehu povinného podielu drahšieho udržateľného paliva bude náklady dopravcov naprieč celou Úniou postupne zvyšovať. Ak teda plánujete konkrétnu cestu na najbližšie mesiace, argument „počkám, možno ešte zlacnie“ má dnes slabšiu oporu než pred rokom.
Praktický prehľad odletov, dopravy a odbavenia nájdete v našom kompletnom sprievodcovi letiskom Bratislava, kontext rekordnej sezóny zase v článku o troch miliónoch odbavených cestujúcich.
Zdroje: Eurostat (harmonizované indexy spotrebiteľských cien), IATA, ACI Europe, Flughafen Wien, tlačové správy Wizz Air a Ryanair.
