EÚ po 13 rokoch schválila reformu práv cestujúcich. Čo sa naozaj mení

✓Overené: 30. 8. 2026

⏱5 minút čítania

Rada Európskej únie 13. júla 2026 definitívne schválila reformu nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave – prvú väčšiu zmenu pravidiel platných od roku 2004. Pre cestujúcich zo Slovenska, ktorí lietajú z Bratislavy, Košíc, Popradu či Piešťan alebo sa domov vracajú cez susedné letiská vo Viedni, Budapešti a Krakove, to znamená jedno: doterajšie nároky na kompenzáciu ostávajú, no pribúda séria nových pravidiel a jedna menej príjemná výnimka, o ktorej sa v titulkoch veľa nehovorí.

Čo sa presne schválilo a kedy

Text prešiel Európskym parlamentom 7. júla 2026 pomerom hlasov 646 za, 12 proti a tri hlasy sa zdržali – takmer jednomyseľná zhoda po trinástich rokoch rokovaní. Komisia navrhla revíziu už v roku 2013 a Parlament počas nasledujúcich rokov opakovane odmietal tlak Rady, kde viaceré členské štáty presadzovali oslabenie ochrany cestujúcich. O týždeň neskôr, 13. júla, dala definitívne zelené svetlo aj Rada zložená z ministrov dopravy členských krajín. Legislatívny proces je tak uzavretý, chýba už len technické zverejnenie v Úradnom vestníku EÚ.

Čo zostáva rovnaké

Čísla, o ktoré sa počas rokovaní bojovalo najviac, sa nezmenili. Rada pôvodne navrhovala predĺžiť hranicu meškania, pri ktorej vzniká nárok na kompenzáciu, zo súčasných troch hodín na štyri až šesť hodín podľa dĺžky trasy, a znížiť najvyššiu kompenzáciu zo 600 na 500 eur. Ani jeden z týchto návrhov neprešiel.

Nárok naďalej vzniká pri meškaní nad tri hodiny pri prílete, pri zrušení letu oznámenom menej ako 14 dní vopred a pri odopretí nástupu pre nadrezervovanie. Aerolinka musí zabezpečiť aj starostlivosť počas čakania – občerstvenie každé dve hodiny a jedlo po troch hodinách. Ako sa náhrada za meškanie letu vypočíta a uplatňuje v praxi, sme rozpísali v samostatnom návode.

Čo je nové pre cestujúceho

Popri zachovaní základných súm pribúda niekoľko praktických zmien, ktoré riešia bežné situácie z letísk:

• Koniec praxe, keď nevyužitý let tam ruší let späť. Ak cestujúci nenastúpi na prvý úsek, aerolinka mu už nesmie zrušiť ani spoplatniť spiatočný let na tej istej letenke. Doteraz išlo o bežnú prax, ktorá stála cestujúcich peniaze aj nervy.
• Jasná lehota na reklamáciu. Cestujúci má deväť mesiacov od dátumu letu na podanie žiadosti o kompenzáciu, aerolinka má následne 30 dní na vyplatenie alebo zdôvodnenie zamietnutia s odkazom na ďalší postup. Doteraz sa lehoty riadili národnými premlčacími pravidlami, ktoré sa v jednotlivých krajinách líšili.
• Transparentnejšia cena. Aerolinka musí zobraziť cenu letenky vrátane jednej osobnej príručnej veci do rozmeru približne 40 × 30 × 15 cm už na začiatku rezervácie, aby sa dali ponuky dopravcov reálne porovnať. Lacnejšie tarify bez príručnej batožiny naďalej ponúkať môže – čo je aj dôvod, prečo reč o batožine zadarmo bola od začiatku zavádzajúca.
• Bez poplatku za preklep v mene a za tlačenú palubnú vstupenku, ak sa cestujúci už odbavil online.
• Deti a zraniteľné skupiny. Dieťa do 14 rokov má právo sedieť vedľa sprevádzajúcej osoby bez príplatku, rovnaké právo dostávajú osoby so zdravotným postihnutím, so zníženou pohyblivosťou a tehotné cestujúce. Ak cestujúceho so zníženou pohyblivosťou nestihne letisková asistencia doviesť na bránu, patrí mu kompenzácia aj presmerovanie rovnako ako pri zavinení aerolinkou.

Háčik, ktorý sa v titulkoch stráca

Aby text prešiel Radou, Parlament musel akceptovať aj ústupky, ktoré vo väčšine správ o víťazstve cestujúcich chýbajú. Aerolinky budú môcť znížiť kompenzáciu o polovicu na najdlhších trasách, ak cestujúcemu ponúknu presmerovanie do cieľovej destinácie alebo ak meškanie pri prílete nepresiahne štyri hodiny. Doteraz takáto výnimka pri dlhých letoch neexistovala – pri lete napríklad do Ázie alebo na Karibik tak môže ísť v praxi o rozdiel stoviek eur.

Zároveň sa po prvý raz zavádza strop na bezplatné ubytovanie počas mimoriadnych okolností: najviac tri noci. Kto uviazne na letisku dlhšie, napríklad pri rozsiahlom výpadku riadenia letovej prevádzky, si musí od štvrtej noci hradiť izbu sám. Doteraz nariadenie žiadny takýto strop neuvádzalo.

Reforma na druhej strane spresňuje zoznam mimoriadnych okolností, pri ktorých aerolinka kompenzáciu platiť nemusí. Patria sem prírodné katastrofy, vojnový konflikt, extrémne počasie, nezvládnuteľní pasažieri a štrajky na strane letiska, riadenia letovej prevádzky či pozemnej obsluhy. Štrajk vlastných zamestnancov aerolinky medzi výnimky nepatrí – a to je pre cestujúceho podstatný rozdiel oproti tomu, ako si tento pojem doteraz vysvetľovali samotné spoločnosti pri zamietaní žiadostí.

Odkedy to bude platiť a koho sa to týka

Nové pravidlá nadobudnú účinnosť 12 mesiacov a 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Keďže text ešte len čaká na formálnu publikáciu, reálne zmeny pocítia cestujúci pravdepodobne až v priebehu roka 2027. Do tej doby platia súčasné pravidlá bez zmeny – rovnaká kompenzácia, rovnaká trojhodinová hranica aj rovnaký postup reklamácie ako doteraz. Podobný časový sklz mimochodom sprevádza aj ďalšie európske zmeny na letiskách, napríklad odklad systému ETIAS na rok 2027.

Nariadenie sa vzťahuje na každý let, ktorý odlieta z letiska v Európskej únii, bez ohľadu na to, aký dopravca ho prevádzkuje – teda aj na let z Bratislavy, Košíc, Popradu či Piešťan s akoukoľvek aerolinkou vrátane charterových spoločností. Platí aj pre let smerujúci do Únie, ak ho prevádzkuje dopravca so sídlom v EÚ. Rovnaké podmienky sa uplatňujú na Islande, v Nórsku a vo Švajčiarsku, takže pokrývajú aj väčšinu trás cez susedné letiská, ktoré Slováci bežne používajú.

Zdroj: Rada EÚ (consilium.europa.eu), Európsky parlament (europarl.europa.eu).