Overené: 2. 9. 2026
5 minút čítania
Európska komisia 17. júla 2026 navrhla rozšíriť systém obchodovania s emisiami (EU ETS) aj na časť letov mimo Európy. Ak návrh prejde legislatívnym procesom, od roku 2029 by sa uhlíkové poplatky mohli premietnuť do cien leteniek do destinácií, ktoré Slováci bežne volia na dovolenku pri mori. Dnes však ešte zďaleka nejde o hotovú vec.
Čo presne Brusel navrhuje
Letecká doprava je súčasťou EU ETS už roky. Prevádzkovatelia lietadiel v ňom musia nakupovať emisné povolenky na časť svojich emisií CO2, doteraz to však platilo takmer výlučne pre lety v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Od roku 2012 funguje takzvané „stop-the-clock“ — dočasné pozastavenie plného rozsahu systému pre medzinárodné lety, ktoré malo dať priestor na dohodu o globálnom mechanizme pod Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO). Táto výnimka platí do 31. decembra 2026.
Komisia teraz navrhuje, aby sa po tomto termíne EU ETS od roku 2029 rozšíril aj na lety smerujúce z letísk v EHP do miest vzdialených najviac 5000 kilometrov od najväčšieho letiska v geografickom strede Únie. Ako referenčný bod sa uvádza Frankfurt. Opatrenie by malo platiť štyri roky, do revízie v roku 2032, keď Komisia znova posúdi, či dovtedy začal fungovať globálny systém CORSIA.
Ktorých destinácií sa to týka
Ako príklady letov, ktoré by do rozsahu spadli, sa uvádzajú spojenia do Istanbulu a Dubaja. V okruhu 5000 kilometrov od Frankfurtu ležia aj Dauha či Lagos. Kompletný zoznam dotknutých krajín Komisia zatiaľ nezverejnila.
Geograficky do tohto okruhu spadá aj Egypt — Káhira je od Frankfurtu vzdialená približne 2900 kilometrov — takže obľúbené slovenské charterové smery pri Červenom mori by sa opatrenia týkať mohli. Zatiaľ však ide o odvodenie zo vzdialenosti, nie o potvrdený zoznam.
Naopak, mimo návrhu zostávajú vzdialenejšie ciele. Lety do USA, do Tokia či Dillí by sa poplatkov týkať nemali, keďže presahujú stanovených 5000 kilometrov.
Zdražie moja letenka?
Najčastejšia otázka cestujúcich znie, či sa nové náklady premietnu priamo do ceny letenky. Odpoveď nie je jednoduché áno alebo nie. Ak musí aerolínia nakúpiť viac emisných povoleniek, ide o dodatočný náklad, ktorý si môže ponechať vo vlastnej marži, alebo ho čiastočne preniesť na cestujúcich.
Podľa denníka Financial Times sa v súvislosti s návrhom uvádza cena uhlíka okolo 80 eur za tonu CO2. Trhová cena emisnej povolenky sa pritom počas roka 2026 pohybovala v podobnom pásme: koncom augusta bola približne 82,5 eura za tonu a 22. júla vystúpila na 86,6 eura, čo bolo šesťmesačné maximum. Referenčná hodnota v návrhu teda nie je vzdialená od toho, čo trh dnes reálne platí.
Koľko presne by to znamenalo na konkrétnej letenke do Antalye, Hurghady či Dubaja, dnes nevie povedať nikto. Závisí to od typu lietadla, obsadenosti, konkurencie na trase aj od toho, akú časť nákladov si dopravca rozhodne preniesť na zákazníka. Pre porovnanie: ceny leteniek zo Slovenska za posledný rok klesli výraznejšie než kdekoľvek inde v EÚ, takže prípadná uhlíková prirážka by dopadala na trh, ktorý sa medzičasom môže vyvinúť úplne inak.
Odpor od aerolínií aj od OSN
Návrh si stihol vyslúžiť kritiku z oboch strán. Medzinárodná asociácia leteckých dopravcov IATA ho označila za historickú chybu a jej generálny riaditeľ Willie Walsh varoval, že jednostranné rozšírenie európskeho systému za hranice EÚ poškodí konkurencieschopnosť európskeho letectva a náklady napokon zaplatia cestujúci. Podobne sa vyjadrila aj ICAO, ktorá upozorňuje na riziko dvojitého spoplatnenia rovnakých emisií — raz cez EU ETS, raz cez CORSIA. Európske aerolínie združené v Airlines for Europe zase kritizujú, že návrh negarantuje návrat vybraných peňazí do dekarbonizácie letectva.
Presne opačný názor majú environmentálne organizácie. Podľa Transport & Environment je návrh naopak príliš slabý: pokryl by približne 21 miliónov ton CO2 ročne, zatiaľ čo 47 percent emisií európskeho letectva by aj naďalej zostalo mimo akéhokoľvek uhlíkového spoplatnenia. Najdlhšie a najviac znečisťujúce trasy podľa organizácie zostávajú vonku práve pre tlak leteckého priemyslu.
Čo sa ešte môže zmeniť
Kľúčové pre cestujúcich je, že ide zatiaľ len o návrh Európskej komisie, nie o schválené pravidlo. Prerokovať ho musí Európsky parlament aj Rada, teda zástupcovia členských štátov. Spravodajca Parlamentu pre tento návrh, nemecký poslanec Peter Liese, sa už predtým vyjadril, že je proti rozšíreniu na všetky odlietajúce lety — čo naznačuje, že finálna podoba sa môže posúvať skôr k miernejšej než k prísnejšej verzii.
Že sa európske termíny v praxi posúvajú, ukazuje aj odklad vstupno-výstupného systému ETIAS na rok 2027, prípadne reforma práv cestujúcich, na ktorej sa Únia dohodla po trinástich rokoch. Rok 2029 je v tomto kontexte skôr orientačný než istý.
Pre niekoho, kto si dnes plánuje dovolenku v Turecku alebo Egypte na najbližšie leto, sa teda nemení nič. Prípadný vplyv na cenu letenky prichádza do úvahy najskôr o tri roky, a aj to len vtedy, ak sa návrh schváli v podobe blízkej tej dnešnej. Komisia zároveň sľubuje, že časť príjmov z rozšíreného systému — 15 miliárd eur medzi rokmi 2029 a 2040 — pôjde na podporu udržateľných leteckých palív, oproti 1,5 miliardy eur za predchádzajúcich osem rokov.
Zdroje: Európska komisia, IATA, ICAO, Airlines for Europe, Transport & Environment, Financial Times, GreenAir News, FlightGlobal.
