Pomoc letiskám: Košice majú 885-tisíc cestujúcich, hranica je milión

⏱9 minút čítania

Slovenské letiská vyrástli rýchlejšie, než s čím počítajú pravidlá, ktoré určujú, komu smie štát pomáhať. Bratislava prekročila koncom augusta 2026 tri milióny cestujúcich a Košice mali za prvých deväť mesiacov 885 662 cestujúcich, takže milión pri súčasnom tempe prekročia pravdepodobne v novembri. Európska komisia pritom v máji 2026 predstavila návrh nových pravidiel štátnej pomoci pre letiská a aerolinky a práve veľkosť letiska v nich rozhoduje o všetkom. Pre vás ako cestujúceho je to dôležité z jedného dôvodu: od toho, kto smie dostať verejné peniaze, závisí, ktoré linky vzniknú a ktoré letisko sa udrží.

Čo Komisia v máji 2026 navrhla

Návrh má nahradiť usmernenia z roku 2014. Komisia ho zverejnila 11. mája 2026, pripomienky sa zbierali do 11. júna a prijatie sa plánuje na prvý štvrťrok 2027, s účinnosťou približne od apríla 2027. Najdôležitejšie zmeny zhŕňa tabuľka.

Dve veci stoja za pozornosť. Po prvé, hranica pre prevádzkovú pomoc klesá z troch miliónov na jeden milión cestujúcich a po roku 2032 by ju mohli dostávať len letiská pod 500-tisíc. Po druhé, zaniká štartovacia pomoc, teda zľavy z poplatkov, ktoré letisko mohlo dať aerolinke za otvorenie novej linky.

Slovenské letiská v nových škatuľkách

Nové hranice sa štyroch slovenských letísk, o ktorých máme čerstvé čísla, dotýkajú každé inak: dve vyrástli z kategórií, v ktorých sa o pomoci rozhoduje, dve ostávajú malé a verejné peniaze potrebujú.

Bratislava: pomoc je výnimka, rozšírenie ide cez úver

Bratislava je s viac než tromi miliónmi cestujúcich v kategórii, kde by investičná pomoc podľa návrhu prišla len vo veľmi výnimočných prípadoch a pokryla by najviac 15 % oprávnených nákladov. Bratislava ju v tomto prípade nehľadá: rozšírenie terminálu do tvaru písmena L za asi 50 miliónov eur sa podľa dostupných informácií má financovať komerčným úverom, nie dotáciou, a letisko zostáva v plnom vlastníctve štátu. Kapacita terminálu sa má zvýšiť z približne 5 na 7 miliónov cestujúcich ročne. Podrobnosti o stavbe nájdete v texte na sesterskom webe o letisku Bratislava. Komerčný úver sa však musí splácať z tržieb letiska, teda aj z poplatkov, čo súvisí s tým, prečo sú pristávacie poplatky v Bratislave nižšie než v Košiciach.

Košice: úspech, ktorý mení kategóriu

Letisko Košice zaznamenalo od januára do septembra 2026 rast o 32 %: pravidelné linky priniesli približne 658-tisíc cestujúcich (plus viac než 56 %), zatiaľ čo charterov bolo len asi 225-tisíc, čo je zhruba o desatinu menej než vlani. Samotný september mal vyše 118-tisíc cestujúcich, štvrtý mesiac po sebe nad 100-tisíc. Celý rok 2025 skončil na 827 798 cestujúcich, takže tohtoročný výsledok ho prekonal už v septembri. Podrobnejšie čísla sú v texte o výsledkoch Košíc za deväť mesiacov.

Neintuitívne je, že práve tento úspech letisko vyvedie z kategórie „pod milión“, v ktorej návrh prevádzkovú pomoc ešte pripúšťa. Prakticky to však nemusí bolieť: v zdrojoch, ktoré sme mali k dispozícii, sme nenašli doklad, že by Košice dnes dostávali prevádzkovú pomoc, a podľa starších údajov (agentúra SITA uvádzala za rok 2010 zisk 1,19 milióna eur) bolo ziskové. Ide o dávny údaj, berte ho len ako orientačný. Presnejšie povedané, nové pravidlá by Košice nepripravili o peniaze, ktoré dnes berú, ale o poistku pre prípad, že sa rast zastaví. Ako sa hranica milióna presne meria, zhrnutie návrhu neuvádza, takže to treba sledovať v konečnom texte.

Verejné peniaze, ktoré Košice a ich cestujúci reálne vidia, tečú inou cestou. Linku do Bratislavy prevádzkuje Wizz Air ako službu vo verejnom záujme (PSO) s podporou približne 5,2 milióna eur, zmluvou minimálne do marca 2028 a od 21. marca 2026 s 13 letmi týždenne. Tento režim sa nového rámca pomoci letiskám netýka, o jeho ekonomike píšeme aj v porovnaní vlaku a lietadla na krátkych tratiach a na webe o letisku Košice.

Poprad a Piešťany: tu pravidlá naozaj platia

Skutočnými adresátmi sú malé letiská. Poprad-Tatry odbavil v roku 2025 111 658 cestujúcich a štát (ministerstvo dopravy) mu patrí z 97,61 %. V januári 2023 vláda schválila 1,2 milióna eur na zvýšenie základného imania, aby letisko prekonalo dočasný nedostatok likvidity po vojne na Ukrajine a energetickej kríze. Piešťany sú ešte menšie: ich majoritným vlastníkom je Trnavský samosprávny kraj, ktorý letisku dáva 200-tisíc eur ročne. Pri približne 10 500 cestujúcich z roku 2019 to vychádza na asi 19 eur na jedného cestujúceho (náš hrubý prepočet z údajov SITA, novšie čísla sme nenašli).

Obe letiská sú hlboko pod hranicou 500-tisíc. Návrh im teda nechá otvorenú cestu k prevádzkovej pomoci aj po roku 2032, a to cez blokovú výnimku (GBER), ktorá má podľa očakávania pokrývať letiská do 500-tisíc cestujúcich namiesto dnešných 200-tisíc, alebo cez služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Pre Poprad, ktorému počet cestujúcich medzi rokmi 2024 a 2025 klesol zo 119 506 na 111 658, je to dôležitejšie než čokoľvek v návrhu o investíciách. Širší obraz rastu letísk v krajine opisuje text Slovensko vedie EÚ v raste letov.

Čo naozaj mizne: zľavy pre aerolinky

Najväčšia zmena pre slovenského cestujúceho nie je v letiskách, ale v aerolinkách. Štartovacia pomoc podľa pravidiel z roku 2014 umožňovala zľavu až 50 % z poplatkov a odbavenia počas troch rokov. Návrh ju ruší s odôvodnením, že dopravcovia majú riziko otvorenia novej linky znášať na liberalizovanom trhu sami. Nahradiť ju má de minimis pomoc 300 000 eur na aerolinku a krajinu za tri roky, čo je pre veľkú aerolinku skromná suma.

Zaujímavejšia je medzera, ktorú advokáti v návrhu vidia: chýba metodika, podľa ktorej sa posudzovali zľavy a marketingové dohody letísk s aerolinkami. Podľa právnej analýzy ju Komisia použila približne v päťdesiatich prípadoch a potvrdil ju Všeobecný súd. Dôsledok ukazuje prípad rakúskeho letiska Klagenfurt z roku 2016: Komisia vtedy uznala schému zliav za nové linky ako bežný obchodný nástroj, no dohody s Ryanairom, Tuifly a HLX označila za nezlučiteľnú štátnu pomoc a nariadila vrátiť spolu približne 12,7 milióna eur, z toho Ryanair asi 2 milióny. Ak sa metodika z konečného textu stratí, letiská aj aerolinky budú podpisovať zmluvy bez jasného testu. To môže spomaliť nové linky z menších slovenských letísk rovnako, ako poplatky tvoria takmer polovicu tržieb Ryanairu a Wizz Airu a spory o poplatky Ryanairu ukazujú, že aerolinky sa o podmienky tvrdo dohadujú.

Riziká a protiargumenty

Návrh nie je hotový. ACI Europe, združenie letísk, ho 11. mája 2026 označilo za text, ktorý vyžaduje podstatné prepracovanie: namieta päťročný limit prevádzkovej pomoci aj dodatočné podmienky pre letiská medzi 500-tisíc a miliónom a varuje, že nové hranice obmedzia prístup k podpore, ktorá je pre malé regióny životne dôležitá. Opačný argument je, že aj podľa Komisie sa pomoc letiskám v minulosti často míňala na duplicitnú infraštruktúru. Konečný text sa ešte môže zmeniť a údaje o tom, ako sa hranica cestujúcich presne počíta, sme v dostupných zhrnutiach nenašli.

Čo z toho vyplýva pre cestujúceho

Nové pravidlá zrejme nezmenia dostupnosť liniek z Bratislavy ani z Košíc, pretože obe letiská vyrástli z kategórií, v ktorých sa o pomoci rozhoduje. Zmenia však hru pre menšie letiská a pre nové linky: bez štartovacích zliav a bez jasnej metodiky pre zľavy môže byť pre menšie letiská ťažšie lákať aerolinky, napríklad do Popradu či Piešťan, a štát môže častejšie siahnuť po službe vo verejnom záujme (PSO). Ak plánujete let z regionálneho letiska, sledujte, či sa nové linky budú objavovať aj po apríli 2027, a pri dlhšom plánovaní rátajte s tým, že tie dotované (PSO) držia zmluvy nezávisle od týchto zmien.

Zdroje

Európska komisia, návrh usmernení o štátnej pomoci v letectve z 11. mája 2026, v zhrnutí CMS (cms.law) a EU Reporter (eureporter.co, 13. mája 2026); ACI Europe, tlačová správa z 11. mája 2026 (aci-europe.org); Európska komisia, rozhodnutie o letisku Klagenfurt, IP/16/3663 z 11. novembra 2016 (ec.europa.eu); teraz.sk a Letisko Košice, výsledky za 1.–9. 2026 (7. a 8. októbra 2026); letiská Poprad-Tatry a Piešťany a agentúra SITA (údaje o vlastníctve a pomoci, 2020–2023); sesterské weby letisko24.sk o letisku Bratislava a Košice. Údaje o bratislavskom terminále pochádzajú z vyjadrení vlády a letiska z leta 2026. Overené 25. 10. 2026.