Poplatky za pristátie: prečo je Bratislava lacnejšia než Košice

✓Overené: 8. 9. 2026

⏱9 minút čítania

Cena letenky z Bratislavy sa netvorí len v cenníku Ryanairu alebo Wizz Airu. Za posledné dva roky sa na Slovensku pohli tri rôzne páky: štátna daň z letenky, ktorú Slovensko nikdy nezaviedlo, odplaty za letecké navigačné služby, ktoré účtuje štátny podnik LPS SR, a poplatky za pristátie a za použitie letiska, ktoré si stanovuje samotné Letisko M. R. Štefánika. O každej z nich rozhoduje niekto iný a každá má inú váhu. Kto ťahá za ktorú páku a koľko to reálne znamená pre cestujúceho, sme si overili v cenníku LPS SR a v zbierke zákonov.

Bratislava má lacnejšiu zónu než zvyšok Slovenska

LPS SR rozdeľuje Slovensko na dve zóny spoplatňovania terminálnych leteckých navigačných služieb. Bratislava tvorí samostatnú zónu ŠTZS 1, Košice, Poprad-Tatry, Piešťany a Žilina zdieľajú spoločnú, drahšiu zónu ŠTZS 2. Podľa cenníka LPS SR platného od 1. januára 2026 je jednotková sadzba v ŠTZS 1 286,77 eura, v ŠTZS 2 433,52 eura – o 51 % viac. Traťová odplata, jednotná pre celé Slovensko, predstavuje od 1. januára 2026 sumu 76,22 eura za jednotku.

Rozdiel medzi zónami sme prepočítali na bežný typ lietadla. Terminálna odplata sa počíta podľa vzorca s odmocninou z pomeru maximálnej vzletovej hmotnosti (MTOM) a čísla 50. Pre Boeing 737-800 s MTOM okolo 79 ton vychádza koeficient približne 1,257. Dopravca tak zaplatí za jedno pristátie v Bratislave približne 360 eur, v Košiciach, Poprade, Piešťanoch či Žiline približne 545 eur – rozdiel približne 185 eur na pristátie. Ide o náš vlastný orientačný prepočet Letisko24, nie o oficiálne číslo LPS SR.

Kam sa 185 eur rozpustí

Boeing 737-800 má 189 sedadiel, pri bežnej obsadenosti okolo 90 % teda letí s približne 170 cestujúcimi. Rozdiel medzi zónami tak vychádza na približne 1 euro na cestujúceho, celá bratislavská terminálna odplata na približne 2 eurá na cestujúceho – opäť len odhad postavený na predpokladoch, nie presné číslo z faktúry. Pre porovnanie: Rakúsko vyberá od odlietajúcich cestujúcich štátnu daň z leteckej dopravy, ktorá pri kratších letoch predstavuje 12 eur na cestujúceho. Rozdiel medzi bratislavskou a košickou zónou je teda rádovo menší než jedna samostatná štátna daň v susednej krajine. Terminálne odplaty LPS SR nie sú hlavným hýbateľom ceny letenky, len jednou z viacerých menších položiek.

Prečo napriek tomu pribúda lietadlo práve v Bratislave

Nákladová výhoda ŠTZS 1 je sústredená výlučne v Bratislave – Košice, Poprad-Tatry, Piešťany a Žilina platia navzájom rovnakú, vyššiu sadzbu ŠTZS 2, takže si touto položkou voči Bratislave nekonkurujú. To je jeden z dôvodov, prečo dopravcovia rozširujú základne práve v Bratislave, a nie na východe či pod Tatrami: kapitál sa sťahuje tam, kde je kombinácia nižších odplat, väčšieho trhu a existujúcej infraštruktúry najsilnejšia.

Ryanair to potvrdzuje konkrétnym číslom. Podľa tlačovej správy z 26. mája 2026 pribudne v Bratislave od zimného letového poriadku 2026/27, teda od októbra 2026, štvrté bázované lietadlo Boeing 737, investícia má dosiahnuť 400 miliónov dolárov a preprava má podľa dopravcu vzrásť o 125 % na vyše 2,2 milióna cestujúcich ročne. Súčasťou zimného programu je 23 liniek, z toho štyri nové – Pafos, Tirana, Turín a Varšava. Prvý let do Turína je naplánovaný na 26. októbra 2026, dvakrát týždenne. Podrobný rozpis liniek sme spracovali v článku o štvrtom lietadle Ryanairu a nových zimných linkách, kompletný rozpis je v prehľade zimného letového poriadku 2026/27. Ide zatiaľ o ohlásený plán, nie uskutočnenú skutočnosť – potvrdené je len to, čo sa už reálne odohralo.

A to je merateľné už teraz. Letisko M. R. Štefánika odbavilo v roku 2025 rekordných 2 438 215 cestujúcich, najviac vo svojej histórii. V prvom štvrťroku 2026 vzrástla premávka medziročne o 148 % na 679 041 cestujúcich, samotný marec o 163 %. Toto sú uzavreté, potvrdené čísla, nie ohlásené plány.

O’Leary hovorí o vládnej politike – je to jeho pohľad, nie nezávislý fakt

Šéf Ryanairu Michael O’Leary v tlačovej správe pripisuje rast „proaktívnej politike slovenskej vlády“ – nulovým environmentálnym daniam a nižším poplatkom za riadenie letovej prevádzky. Ryanair je pritom zainteresovaná strana s jasným záujmom prezentovať štátne aj letiskové ústupky ako výsledok vlastného tlaku. Jeho oznámenie o vlastných plánoch – lietadlo, investícia, linky – je autoritatívny zdroj, ide o rozhodnutie samotnej firmy. Jeho výklad toho, prečo sa slovenská vláda správa určitým spôsobom, je už len jeho pozícia.

Štátna daň z letenky, akú pozná Rakúsko, na Slovensku skutočne neexistuje – lenže nie preto, že by ju štát zrušil, ale preto, že ju nikdy nezaviedol. To je vecný obsah O’Learyho vety o „nulových environmentálnych daniach“: nejde o zrušenie niečoho, čo tu bolo, ale o to, že tu na rozdiel od Rakúska nikdy nebolo. Samostatne od toho platí, že Letisko M. R. Štefánika zrušilo svoje vlastné environmentálne poplatky a znížilo poplatky pre nízkonákladových dopravcov – to je ale rozhodnutie letiska ako prevádzkovateľa, nie daňová zmena štátu. Štátna daň, ktorá tu nikdy nebola, poplatok letiska, ktorý zrušili, a odplata za navigačné služby, ktorú upravuje nariadenie vlády, sa v jednej vete O’Learyho vyhlásenia zlievajú do jedného dojmu. Cestujúcemu sa oplatí ich rozlišovať.

Nariadenie vlády dalo nástroj, výšku zľavy určuje LPS SR

Právnym základom prípadnej zľavy na terminálnych odplatách je nariadenie vlády SR č. 416/2024 Z. z., prijaté 18. decembra 2024, účinné od 1. januára 2025, ktoré novelizovalo staršie nariadenie č. 491/2019 Z. z. Dáva LPS SR možnosť poskytnúť percentuálnu zľavu z jednotkovej sadzby dopravcovi v pravidelnej obchodnej doprave, ktorého súčet MTOM za predchádzajúci rok v danej zóne dosiahol minimálny objem – ten si však určuje sám poskytovateľ, teda LPS SR, nie vláda. Nariadenie žiadne konkrétne percento ani prah samo neurčuje, len vytvorilo právny nástroj; jeho parametre má LPS SR podľa zákona zverejniť na webe. Vo verejne dostupných zdrojoch sa nám nepodarilo dohľadať, akú konkrétnu zľavu LPS SR v praxi poskytuje. Je to otvorená otázka, nie potvrdené číslo.

Väčšia páka je pri samotnom letisku

Rozdiely v navigačných odplatách sú v porovnaní s tým, čo ponúka letisko, malé. Bratislavský incentívny program pre dopravcov beží tri roky a ponúka bonus až do výšky 50 % na odplatách za použitie letiska cestujúcimi a zľavu až do výšky 50 % z poplatku za pristátie, pričom bonusy sa dajú kumulovať. Aktuálny dokument letiskových poplatkov platí od 31. marca 2024. Táto páka, o ktorej rozhoduje samotné letisko, má rádovo väčší dosah na náklady dopravcu než rozdiel 185 eur medzi zónami LPS SR.

Viac sedadiel nie je to isté ako lacnejšia letenka

Na letisku v Bratislave fakticky pôsobia len dvaja veľkí nízkonákladoví dopravcovia, Ryanair a Wizz Air – túto štruktúru sme rozobrali v článku Bratislava má len dvoch dopravcov, čo ak jeden odíde? Konkurenčný tlak na cenu je pri dvoch hráčoch obmedzený: obaja vedia, že voľné miesto na trhu rýchlo obsadí ten druhý. Viac sedadiel a liniek preto znamená vyššiu šancu nájsť lacný termín, nie záruku nižšej priemernej ceny – nižšie náklady dopravcu sa rovnako dobre môžu premietnuť do vyššej marže. Širšie faktory, ktoré cenu letenky ťahajú nahor aj napriek lacnejšiemu palivu, sme opísali v článku Prečo letenky zdražujú v roku 2026, aj keď palivo lacnie. Ceny leteniek zo Slovenska pritom v minulosti klesali rýchlejšie než priemer EÚ, ako sme písali v článku Ceny leteniek zo Slovenska klesli najviac v EÚ – priamu súvislosť medzi nariadením z roku 2025 a týmto trendom však z dostupných dát nemožno potvrdiť.

Slovensko dole, Španielsko hore

Slovenský smer je zaujímavý v kontraste. Španielsky prevádzkovateľ letísk AENA navrhol v rámci regulačného obdobia DORA III zvyšovanie letiskových poplatkov o 3,8 % ročne na roky 2027 až 2031, maximálny regulovaný príjem na cestujúceho má podľa návrhu v roku 2031 dosiahnuť 12,69 eura. Regulátor CNMC odporučil namiesto toho pokles o 0,59 % ročne. Podrobne sme sa tomu venovali v článku o návrhu AENA a regulačnom období DORA III. Kým na Slovensku ide o čiastkovú zľavu naviazanú na objem a o zrušenie poplatku, ktorý si stanovovalo samo letisko, v Španielsku ide o plošný, viacročný nárast poplatkov na celej sieti štátneho prevádzkovateľa.

Čo z toho zostáva cestujúcemu

Rozdiel medzi zónou ŠTZS 1 a ŠTZS 2 je reálny – približne 185 eur na pristátie, rádovo 1 euro na cestujúceho. Je to však len jedna z troch pák, a nie tá najsilnejšia. Silnejšie sú letiskové bonusy do výšky 50 % a rozdiel oproti krajinám, ktoré štátnu leteckú daň skutočne vyberajú, ako rakúska daň vo výške 12 eur pri kratších letoch. Slovensko túto daň nemá – nie preto, že by ju zrušilo, ale preto, že ju nikdy nezaviedlo. Isté je zatiaľ to, čo letisko v Bratislave už reálne dosiahlo: rekordných 2,44 milióna cestujúcich za rok 2025 a 148-percentný medziročný rast v prvom štvrťroku 2026. Neisté zostáva, akú konkrétnu zľavu LPS SR podľa nariadenia 416/2024 v praxi poskytuje a aký presný dosah má celá táto skladačka na cenu vašej letenky. Viac lietadiel a liniek v Bratislave znamená viac príležitostí nájsť dobrú cenu. Nezaručuje to však, že priemerná cena klesne – to bude vidieť až v dátach, nie v tlačových správach dopravcov.