Do Ázie zo Slovenska: čínske aerolinky majú 83 % trhu

⏱10 minút čítania

Čínski dopravcovia dnes ovládajú 83 % sedadiel medzi Európou a Čínou – cíti to aj cestujúci zo Slovenska.

Ešte v roku 2019 to bolo 55 %, v roku 2025 už 77 % a v letnom letovom poriadku 2026 podiel čínskych aeroliniek na obojsmernej kapacite Európa–Čína dosiahol 83 %, vyplýva z dát analytickej firmy OAG citovaných magazínom Aviation Week. Dôvod je pomerne prozaický: po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 zostalo ruské nebo zatvorené pre západných dopravcov, zatiaľ čo čínske aerolinky ním naďalej lietajú bez obmedzenia. Táto asymetria za štyri roky mení aj to, odkiaľ a s kým sa cestujúcemu zo Slovenska dnes oplatí lietať do Ázie – či už z Bratislavy cez Viedeň, z Košíc cez Varšavu, alebo priamo z Prahy či Budapešti.

83 % oblohy: ako čínski dopravcovia ovládli trasu do Ázie

Podľa dát OAG sa podiel čínskych dopravcov na obojsmernej kapacite Európa–Čína (mimo Ruska) zvyšuje každý rok: z 55 % v roku 2019 na 77 % v lete 2025 a 83 % v lete 2026. Celková kapacita na trase pritom rastie – v lete 2026 pôjde o približne 12,1 milióna sedadiel, o 1,7 milióna viac než rok predtým. Podľa analýzy dátovej firmy Cirium, ktorú cituje server The Engine Cowl, odlieta desiatka čínskych dopravcov medzi marcom a októbrom 2026 o 46 % viac letov do Európskeho hospodárskeho priestoru než v rovnakom období roku 2019, kapacita meraná v dostupných sedadlových kilometroch je vyššia až o 56 %. South China Morning Post dopĺňa, že medziročne pridajú čínski dopravcovia do letných grafikonov čistý nárast 2 891 letov do Európy – najviac Air China (+1 120), China Southern (+839) a China Eastern (+654).

Európski dopravcovia idú opačným smerom. Ich kapacita do Číny v lete 2026 klesla oproti roku 2019 o 65 % a štyria dopravcovia – Iberia, LOT, SAS a zaniknutá XL Airways – tam dnes nelietajú vôbec. Rozdiel je vidieť aj na letiskách: Budapešť mala v roku 2019 len 63 letov do Číny za osemmesačné obdobie, v roku 2026 ich má 709.

Prečo let cez Rusko šetrí až tri a pol hodiny

Jadro výhody je geografické. Kým čínske lietadlá smerujú do Európy najkratšou cestou cez sibírsky a uralský vzdušný priestor, západní dopravcovia od februára 2022 obchádzajú Rusko juhom alebo cez severný pól. Fínska Finnair, ktorá mala pred vojnou vďaka polohe pri ruských hraniciach jedny z najkratších liniek do Ázie, dnes lieta z Helsínk do Tokia namiesto pôvodných deviatich a pol hodiny až trinásť hodín – teda takmer o tri a pol hodiny dlhšie. Podobne to dokladuje aj asociácia Airlines for Europe (A4E), ktorá zastupuje okrem iných British Airways, Air France, KLM, Lufthansu a Finnair: let Helsinki–Singapur je dnes dlhší o 1 400 km, čo pridáva približne hodinu a štvrť, na trase Helsinki–Soul ide až o 4-tisíc kilometrov navyše jedným smerom.

Rozdiel sa líši podľa polohy letiska aj destinácie. Na trase Paríž–Peking sa podľa dát Cirium predĺžil plánovaný letový čas Air France z 10 hodín 15 minút v roku 2019 na 11 hodín 15 minút v roku 2026, zatiaľ čo konkurenčný let Air China rovnakú trasu zvláda za 10 hodín 5 minút. Kratší let znamená menej paliva a nižšie prevádzkové náklady – aj keď to automaticky neznamená lacnejšiu letenku, ceny do Ázie v roku 2026 skôr rastú, ako sme opísali v analýze o tom, prečo letenky zdražujú, aj keď palivo lacnie.

Varšava: poľský hub, ktorý mení mapu strednej Európy

Kým čínski dopravcovia rastú vlastnou silou, poľský LOT skúša inú cestu – premeniť Varšavu na prestupný uzol medzi Európou a Áziou v rámci aliancie Star Alliance. Od 26. októbra 2026 spúšťa celoročnú linku Varšava–Bangkok, päťkrát týždenne, s letovým časom okolo desať hodín dvadsať minút. O necelý rok neskôr, 31. marca 2027, pribudne aj Hanoj – trikrát týždenne, Boeingom 787. Ako sme písali v texte o novej linke LOT-u do Hanoja, pre cestujúceho z východného Slovenska ide o reálnu alternatívu s jedným prestupom vo Varšave – podobne, ako to už dlhšie funguje pri prestupoch z Letiska Košice na iné kontinenty.

Varšava sa neobmedzuje len na juhovýchodnú Áziu. LOT od mája 2026 lieta priamo do kazašskej Almaty, udržiava spojenie do Taškentu a Rijádu a na linke do Dillí zvýšil frekvenciu na sedem letov týždenne. Linku do Bombaja naopak v marci 2026 zrušil – nie každá časť poľskej ázijskej stratégie teda rastie rovnako rýchlo. Napriek tomu ide o najambicióznejší pokus regionálneho dopravcu vybudovať alternatívu k Viedni ako hlavnej bráne strednej Európy do Ázie.

Praha si buduje vlastnú bránu do Ázie

Praha ide iným smerom – namiesto prestupného hubu stavia na priame diaľkové linky s novými partnermi. Taiwanský dopravca Starlux si Prahu vybral ako svoju prvú európsku destináciu a od septembra 2026 na linke do Tchaj-peja nasadzuje najväčší typ vo svojej flotile, Airbus A350-1000, ako sme písali pri spustení linky Starlux. Emirates sa po dočasnej prestávke v lete 2026, keď na trase Dubaj–Praha nahradil A380 lietadlami Boeing 777, od 1. októbra 2026 vracia k dvojpodlažnému velikánovi – najprv vo verzii pre 487 cestujúcich, od 25. októbra v ešte väčšej, 569-miestnej konfigurácii.

Praha si zároveň posilnila spojenie s Južnou Kóreou: Česko a Kórea sa v auguste 2026 dohodli na zvýšení prepravných práv zo siedmich na desať letov týždenne, pričom Korean Air lieta štyrikrát a Asiana trikrát týždenne – podrobnosti nájdete v našom texte o dohode Prahy a Soulu. Pražské letisko sa dlhodobo usiluje aj o priame spojenie s Indiou – prioritou sú Dillí a Bombaj, odkiaľ pochádza vyše 47 % cestujúcich smerujúcich z Prahy do Indie, zatiaľ však bez konkrétneho termínu spustenia.

Viedeň slabne, Budapešť rastie – dva odlišné príbehy

Pre slovenského cestujúceho bola donedávna najprirodzenejšou bránou do Ázie práve Viedeň, vzdialená z Bratislavy necelú hodinu. Táto pozícia sa oslabuje. Austrian Airlines v prvom polroku 2026 hlásil upravenú prevádzkovú stratu 93 miliónov eur a generálna riaditeľka Annette Mann priznala, že vojna v Iráne aerolinku zasiahla tvrdo – pre extrémny rast cien paliva a nutné rušenie liniek. Letisko vo Viedni v apríli 2026 zaznamenalo medziročný pokles o 8,2 % cestujúcich a za celý rok počíta s približne 30 miliónmi cestujúcich, teda asi o 2,5 milióna menej než rok predtým, ako podrobnejšie opisuje naša analýza o poklese cestujúcich vo Viedni.

Zaujímavé lety do Ázie sa vo Viedni napriek tomu objavujú – China Eastern tam 20. apríla 2026 spustil prvú priamu linku zo severočínskeho Si-anu, trikrát týždenne, a Austrian od novembra 2025 obnovil priame lety do Teheránu, dnes štyrikrát týždenne. Budapešť naopak svoju ázijskú sieť len rozširuje: Air China od 29. marca 2026 lieta denne z Pekingu, Shanghai Airlines obsluhuje aj menej známe Ning-po (let 11 h 25 min) a spolu s China Southern a China Eastern majú z maďarskej metropoly priame spojenie štyri čínske mestá. Budapešť navyše získala späť priame diaľkové linky do Severnej Ameriky (Philadelphia, Toronto), takže sa stáva vážnejšou konkurenciou pre Viedeň, ako pripomíname aj v prehľade 166 destinácií z Budapešti.

Perzský záliv ako poistka, nie zadarmo

Tretia cesta do Ázie vedie cez huby v Perzskom zálive alebo cez Istanbul – Emirates a Qatar Airways ponúkajú z Dubaja a Dauhy najhustejšiu globálnu sieť naprieč Áziou, Turkish Airlines podobnú úlohu plní cez Istanbul. Táto možnosť má však vlastné riziká. Aviation Week upozorňuje, že eskalujúci konflikt zahŕňajúci Irán, Izrael a spojencov USA v Zálive opakovane narúša vzdušný priestor kľúčových blízkovýchodných hubov – Emirates, Etihad aj Qatar Airways v roku 2026 opakovane hlásili obmedzenia. Táto nestabilita paradoxne ešte viac zvýhodňuje priame, bezprestupové linky, vrátane tých čínskych cez Rusko.

Pridáva sa aj regulačné riziko: Európska komisia 17. júla 2026 predložila návrh na rozšírenie systému obchodovania s emisiami (ETS) aj na vybrané lety mimo Európskeho hospodárskeho priestoru od roku 2029, čo by sa mohlo dotknúť práve letov cez Turecko či do Dubaja, ako rozoberáme v analýze o pripravovaných uhlíkových poplatkoch.

Čo z toho pre cestujúceho zo Slovenska

Vo všeobecnosti platí, že priamy let sa oplatí vždy, keď existuje – skráti cestu aj zníži riziko zmeškaných prípojov. Kto letí do juhovýchodnej Ázie a nevadí mu jeden prestup, má vo Varšave čoraz solídnejšiu, hoci ešte nie kompletnú ponuku LOT-u, dostupnú aj z Košíc. Kto smeruje na Taiwan alebo do Južnej Kórey, nájde v Prahe priame linky bez zbytočných obchádzok. Do Číny ponúka dnes najviac priamych možností Budapešť, treba však počítať s čínskym dopravcom, teda inak nastaveným servisom aj slabšou jazykovou oporou, než na akú sú cestujúci zvyknutí od európskych aeroliniek. Viedeň zostáva geograficky najbližšia, ale jej ponuka do Ázie sa scvrkáva a frekvencie sú menej predvídateľné pre pokračujúce škrty Austrian. Trasa cez Perzský záliv dáva zmysel tam, kde priama alternatíva chýba, no ide o trasu najviac vystavenú geopolitickým otrasom a od roku 2029 pravdepodobne aj vyšším poplatkom.

Zdroje

Aviation Week – China-Europe Routes Grow As Chinese Carriers Gain Edge
South China Morning Post – China’s airlines add 2,900 flights to Europe as Russia access pays dividends
The Engine Cowl – China to Europe capacity grows beyond pre-pandemic levels
CNN Travel – Russia’s war on Ukraine redrew the map of the sky – but not for Chinese airlines
Aviation Week – China Eastern Adds European Link From Xi’an
The Local Austria – Cuts, cancelled routes and new schedules: What’s changing for flights to and from Austria
CAPA – Centre for Aviation – LOT Polish Airlines to launch Warsaw-Hanoi service from Mar-2027
Korea JoongAng Daily – Korea, Czech Republic agree to increase air traffic rights to 10 flights per week
Simple Flying – Where Emirates Will Fly Its Airbus A380s In 2026