9 minút čítania
Letenka Bratislava – Londýn za 15 €. Presne takýto krikľavý riadok v cenníku láka na weby Ryanairu aj Wizz Airu tisíce slovenských cestujúcich každý týždeň. Málokto sa však pri kliknutí na „kúpiť“ pýta, ako môže aerolinka za tú sumu zaplatiť palivo, posádku, letiskové poplatky a leasing lietadla – a ešte zarobiť. Odpoveď nie je tajomstvom, len sa o nej nehovorí nahlas: základná letenka sa v nízkonákladovom modeli často predáva lacnejšie, než stojí preprava, a skutočná marža sa robí až pri výbere sedadla, batožine, prioritnom nástupe či poistení. Tieto takzvané doplnkové tržby (anglicky ancillary revenue) už dávno nie sú okrajová položka. Z čísel, ktoré Ryanair a Wizz Air zverejnili za finančný rok 2026, vyplýva, že tvoria tretinu až takmer polovicu ich tržieb. Práve preto je dôležité pochopiť ich ekonomiku, ak si kladiete otázku, ktorá teraz rezonuje po celej Európe: zlacnie lietanie, keď regulátori poplatky obmedzia?
Čo sú doplnkové tržby a prečo sú pre nízkonákladovky jadrom biznisu
Doplnkové tržby sú všetko, čo aerolinka zarobí mimo samotnej prepravy z bodu A do bodu B, teda mimo ceny sedadla. Patrí sem poplatok za podanú aj kabínovú batožinu, výber sedadla, prioritné odbavenie a nástup, cestovné poistenie, predaj občerstvenia na palube, prenájom auta či hotel predávaný cez web aerolinky, ale aj predplatné programy typu členských klubov. Pre klasického sieťového dopravcu, akým je Lufthansa či Austrian, ide skôr o doplnok k predaju leteniek v rôznych triedach. Pre nízkonákladové aerolinky je to naopak jadro stratégie: cena sedadla sa zámerne drží nízko, aby vyhrala vo vyhľadávaní a prilákala čo najviac ľudí, a marža sa dorába z toho, čo si cestujúci počas nákupu pridá. Analytici preto doplnkové tržby nepovažujú za vedľajší príjem, ale za druhý, rovnocenný obchodný model, ktorý beží popri predaji leteniek.
Čísla za finančný rok 2026: koľko tvoria poplatky
Ryanair aj Wizz Air zverejnili výsledky za finančný rok končiaci 31. marca 2026 a čísla potvrdzujú, že poplatky nie sú drobnosť na okraji účtovnej závierky. Ryanair prepravil 208,4 milióna cestujúcich, tržby zo sedadiel mu vzrástli o 14 % na 10,56 miliardy € a doplnkové tržby o 6 % na 4,99 miliardy €, čo je približne 24 € na cestujúceho. Priemerná cena samotnej letenky vyšla zhruba na 50 € – k nej sa teda v priemere pripočítalo ďalších 24 € na poplatkoch, čiže takmer polovica ceny holej letenky navyše. Doplnkové tržby tvoria zhruba 32 % celkových tržieb Ryanairu vo výške 15,54 miliardy €.
U Wizz Airu je pomer ešte výraznejší. Vo finančnom roku 2026 prepravil rekordných 69,7 milióna cestujúcich, tržby z leteniek dosiahli 3,16 miliardy € a doplnkové tržby 2,53 miliardy €. Poplatky teda predstavujú približne 44,5 % z celkových tržieb 5,69 miliardy € – naozaj takmer polovicu biznisu. Na jedného cestujúceho to vychádza asi na 36 € z poplatkov oproti približne 45 € za samotnú letenku. Wizz Air pritom v tom istom období hospodáril so stratou (viac v článku o strate Wizz Airu), čo tlak na doplnkové tržby ešte zvyšuje – sú stabilnejšie než samotný predaj sedadiel v cenovej vojne.
Trend je rovnaký v celom odvetví. Podľa ročenky doplnkových tržieb, ktorú každoročne zostavuje americká poradenská firma IdeaWorksCompany (vydanie 2026, 63 aerolínií, dáta za rok 2025), rástli doplnkové tržby aerolínií o 13,4 %, kým ich celkové tržby len o 7,2 %. Poplatky teda rastú takmer dvakrát rýchlejšie než samotný biznis – a nízkonákladovky z nášho regiónu patria medzi tých, ktorí na nich stoja najviac.
Prečo sa 15-eurová letenka predáva pod nákladom
Cena zobrazená vo výsledkoch vyhľadávania nie je cena, ktorú aerolinka považuje za svoj skutočný príjem zo sedadla. Je to marketingový nástroj, ktorý má vyhrať v porovnávačoch a vo vyhľadávaní, kde rozhoduje najnižšie zobrazené číslo. Väčšina nákladov letu – palivo, letiskové poplatky, handling, posádka – sa pritom nemení podľa toho, koľko ste zaplatili za sedadlo. Aerolinka preto potrebuje, aby priemerný výnos z letu vrátane poplatkov prekročil náklady letu. Ak predá dosť sedadiel aj za extrémne nízke ceny a väčšine cestujúcich predá aspoň jednu doplnkovú službu, model funguje. Presne to ukazujú čísla vyššie: priemerný cestujúci Ryanairu zaplatí k letenke ešte zhruba polovicu jej hodnoty na poplatkoch. Kto si chce spočítať sumu pre svoj konkrétny let, nájde aktuálne sadzby v článku o batožine Ryanairu a v prehľade batožiny Wizz Airu na rok 2026.
Regulácia: pokuty a súdy poplatky skôr presúvajú, než rušia
Práve preto, že poplatky tvoria takú veľkú časť tržieb, sa okolo nich v posledných dvoch rokoch strhla vlna regulačných zásahov. Španielske ministerstvo pre spotrebiteľov uložilo v novembri 2024 pokuty v úhrnnej výške približne 179 miliónov € piatim nízkonákladovým aerolinkám, najmä za spoplatnenie kabínovej batožiny – najvyššiu časť, zhruba 108 miliónov €, dostal Ryanair, Vueling 39 miliónov € a easyJet 29 miliónov €. Aerolinky pokuty napadli na súde. V roku 2026 pribudol rakúsky súd, ktorý viacero poplatkov Ryanairu označil za nezákonné; čo to znamená pre cestujúcich zo Slovenska, rozoberáme v článku o rakúskom rozsudku proti Ryanairu. A v júli 2026 schválila EÚ reformu práv cestujúcich, ktorá kabínový kufor zadarmo nezaručila – zadarmo ostáva len malá osobná vec, cena kufra však musí byť viditeľná vopred. Podrobnosti nájdete v texte čo EÚ naozaj schválila o príručnej batožine.
Všimnite si spoločný menovateľ: ani jeden zo zásahov poplatok ako taký nezrušil. Španielska pokuta trestá prax, rakúsky rozsudok sa týka konkrétnych položiek a EÚ zvolila cestu transparentnosti namiesto zákazu. Regulátori evidentne pochopili, čo ukazujú výsledky aerolínií – poplatok, ktorý tvorí tretinu až polovicu tržieb, sa nedá zmazať bez toho, aby sa niekde inde neobjavil.
Protiargument: pre koho sú poplatky výhodné
Bolo by zjednodušujúce vykresliť poplatky len ako trik na cestujúceho. Model, v ktorom platíte len za to, čo skutočne využijete, má aj logiku: kto cestuje nalegko s jedným malým batohom, bez vybraného sedadla a bez prioritného nástupu, zaplatí naozaj len tú nízku cenu z inzerátu. Ryanair opakovane tvrdí, že veľká časť jeho cestujúcich letí iba s malou osobnou taškou v cene letenky. Pre túto skupinu je model výhodný – platí menej, než by platila u dopravcu, ktorý má všetko v jednej cene a náklady na batožinu rozpočítava medzi všetkých bez ohľadu na to, kto ju využije. Práve tu je hlavné riziko zásahov, ktoré by niektoré služby povinne zahrnuli do základnej ceny: cestujúci s ruksakom by fakticky doplácal na kufre ostatných, pretože priemerná cena letenky by sa musela zdvihnúť pre každého.
Zlacnie lietanie, keď sa poplatky zakážu?
Ekonomika doplnkových tržieb dáva na túto otázku pomerne jasnú, hoci nie veľmi potešujúcu odpoveď: nie automaticky. Aerolinka, ktorá z poplatkov získava 32 až 45 % tržieb, nemôže tento príjem jednoducho odpísať a nechať základné ceny tam, kde sú – musela by prijať výrazne nižšiu ziskovosť, čo pri firmách kótovaných na burze nie je reálny scenár, a Wizz Air je navyše v strate. Logickejším dôsledkom zákazu konkrétneho poplatku je presun nákladu z kolónky „poplatok“ do kolónky „cena letenky“. Pre cestujúceho, ktorý danú službu aj tak potreboval, by sa výsledná suma veľa nezmenila; o niečo by si polepšil ten, kto dnes platí za služby, ktoré by radšej nekupoval, a pritlačil by si ten, kto lieta úplne nalegko. Na ďalšie faktory, ktoré ženú ceny leteniek hore – emisné povolenky, povinné udržateľné palivo či nedostatok lietadiel –, sa pozrite v analýze prečo letenky zdražujú v roku 2026, aj keď palivo lacnie.
Čo z toho vyplýva pre cestujúceho z Bratislavy
Praktický záver vyžaduje pri rezervácii trochu počítania. Namiesto zobrazenej ceny letenky porovnávajte celkovú sumu za presne tie služby, ktoré potrebujete – batožinu, sedadlo, prípadne prioritný nástup – a až tento súčet porovnajte medzi Ryanairom, Wizz Airom či sieťovým dopravcom, u ktorého je základná cena vyššia, no viac služieb je v nej zahrnutých. Ak lietate nalegko, model poplatkov vám dnes reálne šetrí peniaze a jeho zrušenie by pre vás znamenalo skôr drahšiu letenku. Ak potrebujete kufor alebo sedenie vedľa rodiny, pridajte si služby hneď pri rezervácii – dokupovanie neskôr, a najmä priamo na letisku, býva citeľne drahšie. A pri sledovaní debaty o regulácii majte na pamäti, že cieľom zákonodarcov je najmä transparentnosť, nie lacnejšie lietanie; to môže, ale nemusí prísť ako vedľajší efekt. Podrobné porovnanie dvoch najväčších dopravcov na letisku M. R. Štefánika nájdete v článku Ryanair alebo Wizz Air z Bratislavy.
Zdroje
Ryanair Holdings plc – Full Year FY26 Results (finančný rok končiaci 31. 3. 2026), máj 2026.
Wizz Air Holdings plc – Final Results for the year ended 31 March 2026, jún 2026.
IdeaWorksCompany – 2026 SeatMaps.com Yearbook of Ancillary Revenue (63 aerolínií, dáta za rok 2025), 2026.
Ministerio de Derechos Sociales, Consumo y Agenda 2030 (Španielsko) – rozhodnutie o pokutách nízkonákladovým aerolinkám, november 2024.
Nariadenie (ES) č. 261/2004 a jeho reforma schválená Európskym parlamentom a Radou EÚ v júli 2026.
